Každým rokom má väčšiu a väčšiu silu.. Alebo každým rokom túto stále rovnakú silu vnímam intenzívnejšie a intenzívnejšie? Netuším, ale tento mi dal zabrať.
Deti jeho silu preciťovali tiež a s mužom sme sa zhodli, že nikdy predtým sme si nedovolili odovzdať sa tomu spomaleniu viac.
Vždy sme si našli výhovorky, vždy sme si to nejak pre seba (niekedy aj pre iných) potvrdili, že veď predvianočný čas a hlavná sezóna a práca nepočka a bla bla bla..
Také to, proste keď niečo pre teba nie je priorita tak si to nepriznáš a nakecáš okolo toho veľa.
Všetci sme boli chorí, naozaj dlho vyše mesiaca. Cítili sme takú únavu ako nikdy predtým, akoby nás dobehli všetky tie roky kedy sme si išli pred slnovratom to bla bla bla..
Odkrylo sa všetko, skryté strachy, emócie, ale aj okolie.
Miestami som plakala od úzkosti, zranení, ktoré som si dovolila precítiť. Precítila som krivdu, ktorá sa už po niekoľkýkrát ku mne vrátila, aby som ju už konečne uvidela a dovolila jej odísť. Krivda z pocitu ublíženia sa vie rôzne maskovať..
Precítila som vlastné hranice či už v zmysle kam ma to púšťa a koho to ku mne púšťa tak silno, miestami to bolo ako facka.
Woooow..
Navždy bude pre mňa tento slnovrat prelomový!
Zimný slnovrat sme už tretí rok oslávili v podvečer spísaním všetkého čo nám už neslúži a čo púšťame, odovzdávame to ohňu, aby to transformoval.
Bolo krásne pozorovať ako sa už aj deti vedeli zapojiť, Zoe písala o dušu a Kvido pomenovával a kedže nevie písať mohol fúkať do ohňa aby tam vyfúkol všetko z čoho je smutný, nahnevaný a už to nechce..
Papierik sme poskladali, napísali naň "NECH SA STANE" a vykročili k ohňu a odovzdali sme mu to.
Potom sme spisovali, čo si želáme aby v nás nasledujúci rok rástlo a kvitlo.
A tiež sme to odovzdali ohňu 🙌🏻
S deťmi sme si zas pripomenuli o tom, čo je zimný slnovrat, ako nám do tmy vracia svetlo.
Ako prináša svetlo do tmy v nás. Ako je dôležité byť podporou jeden pre druhého aby sme pomáhali v sebe udržovať svetlo.
Ako je dôležité obijmať sa a udržovať teplo.
Zimný slnovrat odnáša všetko čo nám už neslúži, či v to veríme alebo nie. Niekedy to cítime ako bolestné straty na rôznych úrovniach, ale deje sa to pre naše najvyššie dobro. To je dobré si pripomínať.
Dovoľme si pustiť čo chce odísť.
To, že to bolo pre nás to najlepšie často uvidíme až s odstupom času.
Tak my sme dnes pili veľa vody, nech odnesie čo nepotrebujeme, pálili sme ohne a bubnovali svetlu, nech sa znovuzrodí, nech vie, že ho vítame.
Nech sa stane čo má 🙌🏻💫