Spoločné spanie..Ako je to u Vás? ☺️ Keď som bola tehotná so Zoe, kúpili sme postieľku, krásne hniezdo, obliečky.. Niekedy ku koncu tehotenstva sa ku mne dostal článok o negatívnom vplyve oddelenia bábätka od mamy.. A síce to mnou rezonovalo, neprikladala som tomu dôležitosť lebo ten vzorec “ako to má byť” je tak silný a automatický. Keď však prišla Zoe a ja som nezažila úplne oxytocínové opojenie (zásahov cez pôrod aj po pôrode bolo viac) podvedome som cítila potrebu doplniť/dosýtiť si to prepojenie. Od druhého dňa bola somnou a stále a ja som si nevedela predstaviť mať ju od seba tak ďaleko v postieľke. A tak postieľka plnila úlohu prebaľovacieho pultu a odkladača prádla a vnoci som sa často usmievala keď som videla ako Matúš v spánku automaticky podvedome nahmatával okolo seba aby jej neublížil. Keď som sa ho na to opýtala nič si nepämatal.. Takto som bola vždy blízko a Zoe ma vnoci nikdy nemusela privolávať plačom. Matúš nikdy ani nevedel, že bola vnoci hore. Spoločné spanie je úplne prirodzená vec, utužuje vzťah a dôveru a zjednodušuje dojčenie aj starostlivosť o bábo. Chviľu sme spali všetci spolu aj po narodení Kvida. Keď však Zoe dostala v dome svoju izbu, sama sa rozhodla, že už chce mať svoju posteľ a odvtedy už spí vo svojej izbe. Je dôležité počúvať svoju intuiciu, nie strach. A nie je to odsúdenie toho, ak to má niekto inak. Je to tak, ako som to mala ja a môj uhol pohľadu na vec. -
“Bábo dáme do postieľky, a ideme do vedľajšej izby. A ono keď sa unavi plačom, tak zaspí”..😲 Toto som nedávno počula od ženy, ktorú mám rada a mám aj naďalej. Len premýšľam čo sa to deje.. Tak hlboké odpojenie od seba, svojej esencie bytia. Odpojenie od intuície, ktorá by okamžite zapla kontrolku a materinský inštinkt by matku donútil prejsť aj cez stenu len aby utíšila svoje dieťa.. Často v odpojení od seba žijeme dávno pred počatím a tehotenstvo nás väčšinou nabáda vrátiť sa k sebe, k žene v nás, ale nie vždy to vyjde. Nuž, ale k tomu vyplakaniu. Neviem si to ani len predstaviť a to aj v prípade kedy som extra unavená a fakt mrzutá. Dieťa pri tomto úkone dostáva nemilú lekciu od ľudí, ktorí sú pre neho celý svet. Od ľudí, ktorí tvoria jeho mienku o svete a sebe samom.. Učí sa, že nebude vypočuté, že na jeho pocite nezáleží a nemá ani zmysel svoje potreby prejavovať. A učia sa od útleho veku byť odpojené od seba. V mojej optike je to týranie detí (hej možno pre niekoho prehnané?). Každé dieťa by malo mať priestor prejaviť svoje pocity, byť vypočuté a s láskou prijaté, bez podmienok. 1. Nie, dieťa ťa nemanipuluje! Toto vedia len dospelí, deti len prejavujú svoju nepohodu lebo nevedia rozprávať. 2. Nie, nerozmaznáš ho iba mu prejavíš lásku! Láskou sa rozmaznať nedá. 3. Prosím nepočúvaj tzv. trénerov spánku a radšej si prečítaj knihy od @prosimspinkej alebo @rodinna_psychologia A moje želanie je, aby sme k počatiu pristupovali vedome a v hlbokom spojení so svojou esenciou bytia, aby sme túto silu vedeli odovzdávať nasledujúcej generácii Vezmi si z toho čo potrebuješ a ostatné nechaj tak.