To, že si deti pamätajú minulé životy som počula často. Zoe vídavala "ujov pri okne" (hej mráz mi po chrbte prechadza aj teraz keď to píšem), ale o minulom živote sa zmienila len jediný raz, keď mala 2 roky povedala potom ako videla pani hodiť na zadok synovi "toto som zažila v taliansku, keď bola vojna". Nachvíľu som nevedela čo povedať. Odvtedy aj keď som sa zvedavo pýtala nepovedala o tom nič.
Kvido rozprával o ujovi čo sa na neho usmieva a ja som bola na 100% presvedčená, že za ním chodí môj starý otec, ktorý umrel. Často sa zadíval do rohu miestnosti a zhypnotizovaný sa usmieval.
Áno mohla by som mu z pozície racia začať oponovať a presviedčať ho, že si to vymýšľa. Lenže niekde v hĺbke seba som vedela, že to by bola pre neho od mamy rana pod pás.
V nepravidelných intervaloch potom začal hovoriť o tom ako "bol veľký a ja som vtedy nebola jeho mama" alebo "stretol Zoe, ale ona bola dieťa"..
O tom, že mal deti a tiekla strecha a on ju nevedel opraviť a bol z toho smutný a je rád, že naša strecha netečie..
Najnovšie
O tom ako spával pri veľkom okne a ja som nebola jeho mama lebo som ešte nebola narodená.
Deti si minulé životy pamätajú do cca 3 rokov, ale väčšinou tým, že nevnímajú veličinu času neuvedomujú si, že to bol iný život alebo nemajú ešte takú schopnosť uchopiť to do slov.
Neskôr na to zabudnú.
To, že si to niektoré deti pamätajú aj vo vyššom veku je síce fascinujúce no často pre nich veľmi náročné.
Práve pre nevnímanie toku času. U nás bol napríklad srdcervúci plač za psom, ktorého mal keď býval bez nás a ťažko chápal to, že je to už dávno alebo v inom živote.
Tieto schopnosti mávajú často deti, ktorým dnešná spoločnosť zvykne dávať nejakú nálepku poruchy. Autizmus, asperger, hyperaktivita a všelijaké dys..
Majú vo svojom poli vnímania toľko pre nás neuchopiteľných vecí, ktoré my s našim ohraničeným vnímaním vieme vyhodnotiť len ako poruchu.
Kvido je hyperaktivny, nemá to ako diagnózu, lebo nemáme potrebu ho nejak ošaktuľkovať. On žije naraz v niekoľkých časoch, už viackrát hovoril o niečom čo sa nakoniec stalo o pár dní neskôr alebo nadviaže na niečo čo sa stalo pred pár týždňami, mesiacmi akoby to bolo pred hodinou..
Dnešná spoločnosť tieto deti, ktoré majú vlastne dary (len my s tymito darmi nevieme zatiaľ efektívne pracovať) označuje za poruchy..
Sila detí, ktoré sem prúdia je enormná, doslova pohýňajú skaly. Upratujú v rodinách, často ešte keď sú len v brušku. Ženy aj muži zrazu naberajú odvahu komunikovať a meniť vzorce v rodinách..
S tymito energiami pracujem a tieto deti ku mne často prehovárajú, zdieľajú somnou mená, mnohé sa už netúžia narodiť sem, len na krátky čas prichádzajú odovzdať posolstvá pre rod.
Neustále sa pred touto múdrosťou skláňam.
Stale viac duší, ktoré sem prúdia už nemajú minulosť na Zemi a prichádzajú žiť zmenu..
My môžeme tuto zmenu žiť s nimi a aj preto o tom píšem a ďakujem, že môžem.